Každý človek do svojho okolia vydýchava okrem iného aj vodnú paru a oxid uhličitý (CO2), tieto treba z obytných miestností odstrániť.
Za deň človek vypotí a vydýcha 1 až dva litre vody a vydýcha skoro kilogram oxiduuhličitého (CO2).
Vzduch ktorý vydychujete obsahuje asi 4% CO2, vonkajší (čerstvý) vzduch stokrát menej.
Norma odporúča v miestnosti (nech má 75 m3) s tromi spiacimi osobami vymeniť (všetok) vzduch približne raz za hodinu, ak tam pracujú, cvičia alebo varia, ešte rýchlejšie.
- Vzťah medzi teplotou a vlhkosťou vzduchu:
Ak je vlhkosť vzduchu v miestnosti privysoká, hlavne vetranie v zime sa vám môže zdať ako nezmysel, keďže vzduch vonku je studený a takisto dosť vlhký. Studený vzduch však môže absorbovať len málo vlhkosti, alebo dokonca neabsorbuje žiadnu. Keď ale otvoríte okno a necháte vetrať, studený vzduch sa zohreje a môže naberať vlhkosť, čím jeho relatívna vlhkosť klesne! - Vzduch “pije” vodu:
čím je teplejší, tým viac. Meter kubický vzduchu teplého 30°C vypije vyše 30 gramov vody, ten istý kubík pri teplote 1°C šesťkrát menej – asi 5 gramov vody. Čím je vzduch teplejší, tým viac vody vo forme pary (tú nevidíme, vidíme len zrazenú paru – hmlu) sa do neho zmestí. - Čo je to relatívna vlhkosť (RH)?:
jednoducho povedané je to pomer toho množstva vody čo vzduch už vypil k tomu čo dokáže maximálne vypiť – pri rovnakej teplote. Kubík vzduchu s relatívnou vlhkosťou 100% a teplotou 1 °C obsahuje 5 gramov vody zatiaľ čo kubík s rovnakou relatívnou vlhkosťou 100% ale 30°C teplý obsahuje 30 gramov vody. Absolútna vlhkosť je množstvo vodnej pary v gramoch v 1 metri kubickom vzduchu. - Rosný bod je vzťah medzi teplotou a relatívnou vlhkosťou:
Ak je vzduch ochladzovaný pri jednej, stálej absolútnej vlhkosti, tak relatívna vlhkosť časom dosiahne maximum 100%. Ak sa vzduch ochladzuje naďalej tak vodná para nahromadená vo vzduchu začne kondenzovať a vytvárať mokré plochy na chladnejších miestach. Pri teplote vzduchu 20° C a relatívnej vlhkosti 65% má rosný bod hodnotu 13,2°C. Čo to presne znamená? Vzduch začne kondenzovať a vytvárať kvapky vody na stropoch a stenách, ktoré sú chladnejšie ako 13,2°C. To môže viesť k tvorbe plesní a následným problémom so zdravím. Ak je relatívna vlhkosť napríklad 40%, tak rosný bod má hodnotu len 6°C, ale pri 70%tnej vlhkosti sa zarosia predmety chladnejšie ako 14°C. Rosný bod ešte raz, jednoducho – Rosný bod je teplota vzduchu pri ktorej je najviac nasýtený – napitý vodnou parou. Pri nižšej teplote ako je rosný bod sa vodné pary začínajú zrážať – kondenzovať. - Čo sa deje pri vetraní?
Inak je to v zime a inak v lete, v lete sú obyčajne pomery vonku a vnútri skoro rovnaké. Predstavte si, že by ste mohli naraz vybrať z miestnosti všetok vzduch, vonku ho ochladiť a doniesť ho naspäť. V miestnosti (5x5x3 metre) máme 75 kubíkov vzduchu, nech je pri teplote 20°C úplne napitý – má relatívnu vlhkosť 100% – v tejto miestnosti je spolu vo vzduchu liter aj štvrť vody (1275 gramov). Ak ho ochladíme na 0 °C – para skondenzuje (vyzráža sa, spadne na zem) a aj keď sa jeho relatívna vlhkosť nezmení (bude mať 100%) ale do tých našich 75 kubíkov sa zmestí už iba necelé 4 deci (375 gramov) vody – zvyšok sa zmenil na kvapky. A vezmime ten vzduch naspäť do izby ohriať na 20°C – čo sa stalo? “Chýba mu” deväť deci vody (toľko je schopný zasa vypiť). Ten (ochladený a následne zohriaty zohriaty) vzduch má relatívnu vlhkosť menej ako 30%!! - Prečo nám vlhnú alebo až plesnejú steny?
Vlhnú a potom plesnejú miesta, ktorých teplota je nižšia ako rosný bod. Pri teplote vzduchu 20° C a relatívnej vlhkosti 65% má rosný bod hodnotu 13,2°C. Čo to presne znamená? Vzduch začne kondenzovať a vytvárať kvapky vody na stropoch a stenách, ktoré sú chladnejšie ako 13,2°C. Plesne (ich zárodky – spóry) sa zakoreňujú tam, kde je vlhko. Čo s tým? – Znížiť vlhkosť a/alebo zvýšiť teplotu. Lacnejšie je zníženie vlhkosti. Plesne neznášajú sucho a prúdenie vzduchu. Ak už máte plesne, je to ako so zubným kazom – treba ísť k zubárovi. Okrem vlhkosti treba z bytu odstrániť aj CO2 a pachy.